Zatratení

Dávid Kičin

Čítané: 2/2018

Počet strán: 320

Väzba: Pevná

Vydavateľstvo: Dixit

Rok vydania: 2014

Anotácia: Čo je horšie ako trest smrti? Po prečítaní tejto knihy to budete mať jasné: je to doživotný trest odňatia slobody. Desať doživotne odsúdených zločincov, s trvalým pobytom v Ústave na výkon trestu v Leopoldove, hovorí o svojom každodennom živote za mrežami, o príčinách, ktoré ich tam dostali, ale aj o svojich snoch a túžbach. Rozhovory, ktoré vznikli na základe dva roky trvajúcej korešpondencie medzi autorom knihy a odsúdenými, sú otriasajúce svojou úprimnosťou a autenticitou.

Skvelý nápad na knihu. Autor mal naozaj skvelý nápad. Obálka sa mi taktiež veľmi páči. A tie príbehy, no čo k ním povedať nie je to pekné čítanie. Keď sa tam píše o vraždách a iných nepríjemných skutkoch.

Kniha je krásne spracovaná, príbeh dopĺňajú samotné listy, ktoré dostával autor od väzňov, taktiež aj kresby, ktoré kreslili títo muži, ktorých už pravdepodobne nečaká žiadny iný život, ako život za mrežami. Táto kniha je podľa mňa aj dosť kontroverzná, jedni si ju prečítajú, iný zavrhnú, už len pretože písať si s vrahmi a dokonca viacnásobnými, je dosť ako to povedať odvážne? neviem prísť na vhodné slovo.

Kniha nie je klasický rozdelená na kapitoly, ale podľa väzňov každý má svoju “kapitolu“ a pred každou tou kapitolou je nakreslený obrázok konkrétneho väzňa a to nám viac dopĺňa ten dej a je to super na predstavu keď už vieme o tom človeku o jeho živote tak vieme aj ako vyzerajú.

Na začiatku je také všeobecné zhrnutie všetkých väzňov na Slovensku, koľko ich je celkovo a tak iste ma chápete čo myslím. Títo väzni tu píšu o svojom živote, píšu čo si myslia o svete aký je dnes píšu o svojej rodine ako nato reagujú ich rodiny, či sú s nimi v kontakte či majú o ich záujem.

Opisujú tu aj svoj deň ako to vyzerá vo väzení čo robia, čo môžu čo nemôžu ako si tam zarábajú. Jeden väzeň, žiaľ si už nepamätám, ktorý konkrétne tam písal aj o rozdieloch väzenia v Ilave a v Leopoldove, sám povedal, že v Leopoldove je mu lepšie.

Autor kladie týmto desiatim väzňom rôzne otázky o tom aké bolo ich detstvo ak už ako mladistvý spáchali trestný čin pýtal sa ich nato aký bol, pýtal sa ich na rôzne veci o ich živote, či ich mrzí čo spáchali, pýtal sa ich dokonca aj nato či veria v boha. Pri čítaní tejto knihy sa dozvedáme veľmi veľa o týchto väzňoch a o tom či ľutujú, alebo neľutujú svoje činy.

V knihe sú aj ukážky listov, ktoré písali títo väzni autorovi a už len v nich je vidieť, že autor si písal s veľmi jednoduchými a nevzdelanými ľuďmi, ktorý často písali s veľmi veľa gramatickými chybami a aj takým kostrbatým písmom, že to aj sám autor mal ťažké prečítať.

Pri tejto knihe som bola aj veľmi smutná, ale zas aj som sa zasmiala nad niektorými vetami. Autor túto korešpondenciu udržiaval dva roky, aby táto kniha vôbec vznikla musela si vyžadovať naozaj veľa času a námahy. Je tu muž za deväť vrážd, alebo len za opakované lúpeže čiže pod zásadou ,,trikrát a dosť“. Takže máme príbehy mužov za závažne trestné činy, alebo len za lúpeže čo nám ukazuje aj rozdiely alebo aj nie veľké rozdiely medzi povahami alebo aj vzdelaním, alebo len čo ich viedlo či už k lúpežiam, alebo vraždám.

Tejto knihe dávam 5* z 5* . Mala naozaj geniálny nápad.