Vynález Krídel

Sue  Monk Kiddová

Čítané: 2/2017                                                                              

Počet strán: 432

Väzba: Pevná

Vydavateľstvo: IKAR         

Rok vydania: 2015

Žáner: Historický román

Anotácia: Sarah Grimké, dievča z významnej rodiny, oplýva nenásytným intelektom a buričskými názormi. Od útleho veku tuší, že je predurčená na niečo veľké, no bránia jej v tom konvencie obmedzujúce ženy na začiatku 19. storočia. Na svoje jedenáste narodeniny v roku 1803 dostane od rodičov do vlastníctva čiernu slúžku Hetty zvanú Hŕstka. Sarah sa otroctvo protiví a Hŕstku by najradšej vrátila, darovala jej slobodu, no také čosi je v tých časoch nemysliteľné. „Otroctvo je náš životný štýl,“ hovorievala jej mama, „zmier sa s tým.“

Osudy Hŕstky a Sarah Grimkéovej sa tak navždy spoja a my sledujeme tridsaťpäť rokov ich života zasvätených túžbe po slobode a spravodlivosti. Zničené nádeje, zradu, neopätovanú lásku a spoločenské vyhostenie, to všetko musí Sarah pretrpieť, kým si nenájde miesto po boku svojej nebojácnej mladšej sestry Angeliny, bojovníčky za zrušenie otroctva a ženské práva. Ich odhodlanie preslávi sestry po celej krajine.

Autorka sa pri písaní románu inšpirovala historickou postavou Sarah Grimkéovej a prostredníctvom skutočných aj fiktívnych postáv majstrovsky vykreslila jedno z najbolestnejších období amerických dejín.

Ah jaj, vážne netuším čo o tejto knihe povedať. Tak vám poviem na začiatok čo ma na tejto knihe zaujalo. Bolo to to, že sestry Grimkéove nie sú fiktívne. Ale kde je plus musí byť aj mínus a tu mínusom bolo to, že je to historický román. A ak ma už dlhšie sledujete určite viete, že takéto žánre nemám veľmi rada. To spôsobilo to, že ma táto  kniha aj nudila.

Tak som sa snažila sústrediť na tie skutočné pasáže so sestrami Grimké.  Sarah a Angelinu som mala rada. Páčili sa mi ich postavy už len tým ako sa správali. Aké boli. Koľko odvahy mali.  Sarah mi prišla podobá. Má pocit, že je predurčená spraviť niečo veľké. Hmmm, tento pocit mám aj ja už zopár rokov.  Mám taký pocit ako mala pocit Sarah počas svojho života, ale aj v tejto knihe. Jedného dňa spraví niečo veľké. Sestry sa mi páčili aj svojím súcitom, povahou, hmm, nazvite si to ako chcete. Ako ste si mohli v anotácií prečítať, tak Sarah má túžbu darovať Hetty slobodu. Toto sa mi taktiež veľmi páčilo. Tieto veci ktoré vám tu menujem sa mi veľmi páčili a boli u mňa veľkým plusom. Úprimne aj mne bolo veľmi ľúto Hetty a iných otrokov v tejto dobe.

Príbeh začína v Charlestone rok 1803, v deň keď Sarah ako 11 ročné dievčatko dostane černošku Hetty ako slúžku. Sarah sa pokúša “vrátiť“ Hetty. Skúša nájsť aj iné spôsoby ako pomôcť Hetty, aby nemusela byť  otrokom. Dievčatá sú si dôverné a kamarátske. Sarah učí Hetty čítať a písať, lenže, hmm, tento vzťah bol priestupkom a viedol k tvrdím sankciám pre obe  dievčatá.

Dej je písaný striedavo z pohľadu Hetty a Sarah. Obyčajná, ale skúsená Sarah študuje latinčinu sa starším bratom a sníva o tom, že sa stane prvou ženskou právničkou. Keď však túto ambíciu povie svojmu otcovi, sudcovi, pohnevajú sa a otec hovorí, že je to nezmysel. Neskôr jej matka povie „každé dievča musí mať ambíciu, ktorá ju zničila pre jej vlastné dobro“

Matka Hatty, Charlotte,  nás oboznamuje s históriou otroctva v Afrike. Hatty nedôveruje všetkým bielym ľuďom, dokonca ani veľmi dobre Sarah, čoskoro sa však sama odvráti.

Skutočne trýznivé momenty, tak pridávajú aj väčší podiel čitateľského súcitu.

V Afrike boli časy, keď ľudia vedeli lietať. Povedala mi to mama raz večer, keď som mala desať rokov. Vraví: „Hŕstka, tvoja stará mauma to videla na vlastné oči. Lietali vraj nad stromami a mračnami. Lietali vraj nad stromami a mračnami. Vraj lietali ako drozdy. Keď sme došli sem, to čarodejníctvo sme tam zanechali .“

Moja mauma bola umná. Čítaniu a písaniu ako ja sa nenaučila. Čo vedela, dal jej život na pokraji šťastnej náhody. Dívala sa mi do tváre, ktorá sa vlnila smútkom a pochabosťou, a dodala: „Ty mi neveríš?“

Trčali mi z chrbta ako kostnaté hrudky. Pohladkala ich a povedala: „ Len toľko ostalo z krídel. Len tieto kôstky teraz, ale jedného dňa dostaneš krídla späť.“

Ja som bola umná ako mauma. Už v desiatich rokoch som vedela, že reči o lietajúcich ľuďoch sú len taká povedačka. Veď čo, neboli sme nijakí neobyčajní ľudia, čo prišli o čarodejníctvo. Boli sme otroci, a basta. Až neskoršie mi zasvietilo, ako to myslela. Mohli sme vzlietnuť, verabože, a neboli v tom nijaké čary.

Túto knihu by som odporúčala všetkým, ktorý majú radi historické romány, ale taktiež ľuďom, ktorý sa zaujímajú touto tematikou, určite si túto knihu vychutnáte naplno, ale bohužiaľ ja tento žáner veľmi nemám rada, preto nemôžem túto knihu ohodnotiť plným počtom bodov. A tak tejto knihe dávam 3,5* z 5*.

Za recenznú knihu ďakujem internetovému kníhkupectvu knihyprekazdeho.sk , knihu si môžete zakúpiť tu.